Život Prešova
online
online
Známy režisér Wim Wenders oslavuje 80 rokov
14.08.2025 Celý región
Düsseldorf
14. augusta (TASR) - Wim Wenders prispel do sveta kinematografie
originálnymi postupmi. Má zmysel pre točenie príbehov s dlhými,
starostlivo komponovanými zábermi. Hoci siaha aj po globálnejších
témach, stal sa jedným zo symbolov sily a kreativity európskeho
filmárstva. Nemecký scenárista, herec, producent, no najmä známy režisér
bude mať vo štvrtok 14. augusta 80 rokov.
Štyri menšie oscarové nominácie síce Wenders na sošky nepremenil, ale na najvýznamnejšom festivale v Cannes tri jeho filmy uspeli v troch najdôležitejších kategóriách. V roku 1984 získala roadmovie dráma Paris, Texas absolútnu cenu Zlatá Palma, o tri roky neskôr dostalo režisérsku cenu do značnej miery poeticko-filozofické dielo Nebo nad Berlínom. V roku 1993 Grand Prix udelili fantasy filmu Tak ďaleko, tak blízko! Iný silný film, Stav vecí, ocenili Zlatým levom na festivale v Benátkach.
Ernst Wilhelm "Wim" Wenders sa narodil 14. augusta 1945 v Düsseldorfe. Študoval medicínu na univerzite vo Freiburgu, prešiel na filozofiu v Düsseldorfe, ani toto štúdium však nedokončil a v roku 1966 sa presťahoval do Paríža. Chcel sa stať maliarom, chvíľu bol rytcom v ateliéri a v tom období ho začal fascinovať film. V miestnom kine si denne pozrel až päť snímok.
Už počas štúdií začal s krátkometrážnymi filmami. Svoj celovečerný režijný debut absolvoval s materiálom Summer in the City (1970), bol to jeho záverečný projekt na mníchovskej Vysokej škole televízie a filmu (1967 – 1970). Už v ňom sa objavili mnohé z Wendersových neskorších typických motívov – bezcieľne hľadanie, útek pred neviditeľnými démonmi a neustále putovanie k neurčitému cieľu. Nasledoval film Strach brankára pri penalte, nakrútený podľa rovnomennej novely Petra Handkeho z roku 1970. Následne režíroval dobovú drámu Šarlátové písmeno (1973), adaptáciu slávneho rovnomenného románu Nathaniela Hawthorna z roku 1850.
Na jar roku 1975 prišiel do kín film, v ktorom sa stretli významné tvorivé sily umenia germánskeho sveta. Wenders si zaumienil použiť námet z diela svojho slávneho krajana, básnika Johanna Wolfganga Goetheho a opäť siahol po spolupráci s rakúskym spisovateľom Handkem. Neskoršieho nobelistu tentoraz poveril scenárom. Vznikla voľnejšia a moderná adaptácia predlohy podľa románu Učňovské roky Wilhelma Meistera. Snímka Falsche Bewegung (v angličtine Wrong Move) následne v júni získala 6 trofejí Nemeckých filmových cien. Vo filme zažiarila mladučká Nastassja Kinski, ktorá udrela do očí vtedajšej Wendersovej manželke, všimla si ju na mníchovskej diskotéke, netušiac že mala vtedy len 12 rokov.
V roku 1977 si režisér získal uznanie snímkou Americký priateľ, ktorú natočil v štýle neo-noir s Dennisom Hopperom a Brunom Ganzom v hlavných úlohách. Potom prišla dráma Stav vecí (1982) a v roku 1984 Wendersov prvý vrchol filmárskej tvorby. Snímka Paris, Texas je podmanivý príbeh o ľudskej osamelosti a neschopnosti komunikácie. Paris je reálne mestečko v severovýchodnom Texase, necelé dve hodiny autom od centra Dallasu, ale dej sa tam neodohráva, vo filme sa vyskytuje len na fotografii. Ide o roadmovie a natáčalo sa prevažne na opačnej strane tohto južanského štátu USA. Hlavné úlohy stratených a odcudzených manželov zahrali Harry Dean Stanton a Nastassja Kinski.
Následne Wenders natočil svoj druhý vrchol hraného celovečerného filmu, ktorý ovenčil najširší zoznam cien. Nebo nad Berlínom (1987) sa realizovalo podľa dôkladne prepracovaného scenára troch autorov, medzi ktorými bol sám filmár a opäť i Peter Handke. Dej zasadili do vtedy ešte múrom rozdeleného Berlína. Originálna filmová esej rozpráva o dvoch novodobých anjeloch, z ktorých jeden sa vzdá večnosti a v prospech lásky k žene sa stáva človekom. O 10 rokov vznikol hollywoodský remake Mesto anjelov s viac ako 15-násobným rozpočtom.
Nebo nad Berlínom malo u nemeckého režiséra voľné pokračovanie v Tak ďaleko, tak blízko! (1993). Bola to tretí významný projekt, na ktorom sa podieľala Nastassja Kinski. Pod taktovkou svojho objaviteľa si zahrala v elitnej spoločnosti, "cameo" vstupy tam majú aj Michail Gorbačov, Peter Falk, či Lou Reed. A znejú tam piesne od U2, Nicka Cavea a Laurie Andersonovej.
Z ďalšej tvorby nezávislého režiséra zaujali snímky Za mrakmi (1995 - scenár i réžia spolu s Michelangelom Antonionim), Línia násilia (1997 - o násilí bez jeho zobrazovania) a Million Dollar Hotel (2000 - scenár Bono z U2, hudba Eno, Hassell, Lanois).
V roku 1999 prišiel Wenders s vrcholnou dokumentaristikou, ktorou globálne spopularizoval projekt kubánskych, najmä jazzových hudobníkov. V snímke Buena Vista Social Club sa preniesol do ulíc Havany, jej rytmov a tamojší muzikanti bezprostredným spôsobom rozprávajú svoje príbehy.
Wim Wenders žije už 40 rokov v Berlíne. Je piatykrát ženatý, so súčasnou manželkou od roku 1993. Vlani v decembri mu európski filmoví akademici udelili cenu za celoživotné dielo.
Štyri menšie oscarové nominácie síce Wenders na sošky nepremenil, ale na najvýznamnejšom festivale v Cannes tri jeho filmy uspeli v troch najdôležitejších kategóriách. V roku 1984 získala roadmovie dráma Paris, Texas absolútnu cenu Zlatá Palma, o tri roky neskôr dostalo režisérsku cenu do značnej miery poeticko-filozofické dielo Nebo nad Berlínom. V roku 1993 Grand Prix udelili fantasy filmu Tak ďaleko, tak blízko! Iný silný film, Stav vecí, ocenili Zlatým levom na festivale v Benátkach.
Ernst Wilhelm "Wim" Wenders sa narodil 14. augusta 1945 v Düsseldorfe. Študoval medicínu na univerzite vo Freiburgu, prešiel na filozofiu v Düsseldorfe, ani toto štúdium však nedokončil a v roku 1966 sa presťahoval do Paríža. Chcel sa stať maliarom, chvíľu bol rytcom v ateliéri a v tom období ho začal fascinovať film. V miestnom kine si denne pozrel až päť snímok.
Už počas štúdií začal s krátkometrážnymi filmami. Svoj celovečerný režijný debut absolvoval s materiálom Summer in the City (1970), bol to jeho záverečný projekt na mníchovskej Vysokej škole televízie a filmu (1967 – 1970). Už v ňom sa objavili mnohé z Wendersových neskorších typických motívov – bezcieľne hľadanie, útek pred neviditeľnými démonmi a neustále putovanie k neurčitému cieľu. Nasledoval film Strach brankára pri penalte, nakrútený podľa rovnomennej novely Petra Handkeho z roku 1970. Následne režíroval dobovú drámu Šarlátové písmeno (1973), adaptáciu slávneho rovnomenného románu Nathaniela Hawthorna z roku 1850.
Na jar roku 1975 prišiel do kín film, v ktorom sa stretli významné tvorivé sily umenia germánskeho sveta. Wenders si zaumienil použiť námet z diela svojho slávneho krajana, básnika Johanna Wolfganga Goetheho a opäť siahol po spolupráci s rakúskym spisovateľom Handkem. Neskoršieho nobelistu tentoraz poveril scenárom. Vznikla voľnejšia a moderná adaptácia predlohy podľa románu Učňovské roky Wilhelma Meistera. Snímka Falsche Bewegung (v angličtine Wrong Move) následne v júni získala 6 trofejí Nemeckých filmových cien. Vo filme zažiarila mladučká Nastassja Kinski, ktorá udrela do očí vtedajšej Wendersovej manželke, všimla si ju na mníchovskej diskotéke, netušiac že mala vtedy len 12 rokov.
V roku 1977 si režisér získal uznanie snímkou Americký priateľ, ktorú natočil v štýle neo-noir s Dennisom Hopperom a Brunom Ganzom v hlavných úlohách. Potom prišla dráma Stav vecí (1982) a v roku 1984 Wendersov prvý vrchol filmárskej tvorby. Snímka Paris, Texas je podmanivý príbeh o ľudskej osamelosti a neschopnosti komunikácie. Paris je reálne mestečko v severovýchodnom Texase, necelé dve hodiny autom od centra Dallasu, ale dej sa tam neodohráva, vo filme sa vyskytuje len na fotografii. Ide o roadmovie a natáčalo sa prevažne na opačnej strane tohto južanského štátu USA. Hlavné úlohy stratených a odcudzených manželov zahrali Harry Dean Stanton a Nastassja Kinski.
Následne Wenders natočil svoj druhý vrchol hraného celovečerného filmu, ktorý ovenčil najširší zoznam cien. Nebo nad Berlínom (1987) sa realizovalo podľa dôkladne prepracovaného scenára troch autorov, medzi ktorými bol sám filmár a opäť i Peter Handke. Dej zasadili do vtedy ešte múrom rozdeleného Berlína. Originálna filmová esej rozpráva o dvoch novodobých anjeloch, z ktorých jeden sa vzdá večnosti a v prospech lásky k žene sa stáva človekom. O 10 rokov vznikol hollywoodský remake Mesto anjelov s viac ako 15-násobným rozpočtom.
Nebo nad Berlínom malo u nemeckého režiséra voľné pokračovanie v Tak ďaleko, tak blízko! (1993). Bola to tretí významný projekt, na ktorom sa podieľala Nastassja Kinski. Pod taktovkou svojho objaviteľa si zahrala v elitnej spoločnosti, "cameo" vstupy tam majú aj Michail Gorbačov, Peter Falk, či Lou Reed. A znejú tam piesne od U2, Nicka Cavea a Laurie Andersonovej.
Z ďalšej tvorby nezávislého režiséra zaujali snímky Za mrakmi (1995 - scenár i réžia spolu s Michelangelom Antonionim), Línia násilia (1997 - o násilí bez jeho zobrazovania) a Million Dollar Hotel (2000 - scenár Bono z U2, hudba Eno, Hassell, Lanois).
V roku 1999 prišiel Wenders s vrcholnou dokumentaristikou, ktorou globálne spopularizoval projekt kubánskych, najmä jazzových hudobníkov. V snímke Buena Vista Social Club sa preniesol do ulíc Havany, jej rytmov a tamojší muzikanti bezprostredným spôsobom rozprávajú svoje príbehy.
Wim Wenders žije už 40 rokov v Berlíne. Je piatykrát ženatý, so súčasnou manželkou od roku 1993. Vlani v decembri mu európski filmoví akademici udelili cenu za celoživotné dielo.
www.ZIVOTPO.sk
